Starosta musí dať všetko zo šuflíkov preč

Inšpiratívne príbehy obcí. Ako ste to zvládli vy?

V minulom čísle novín sme vám priniesli informácie o tom, ako to s vodovodom a kanalizáciou vyriešili v obci Záborské. V tomto čísle pre vás máme ako ďalšiu inšpiráciu obec Ostrovany, ktorá má 2400 obyvateľov. Ako vyriešili vodu a kanál? Odkiaľ čerpali zdroje? S akými problémami sa potýkali? O tom všetkom sme sa porozprávali so starostom obce Mgr. Rastislavom Popušom. Pre obec pracuje prvé volebné obdobie. Za tri roky svojho pôsobenia sa dokázal zapojiť do viacerých výziev a získať mnoho potrebných financií nie len na vodovod.

Zdroj: internet

Poďme rovno k projektom týkajúcim sa vody a kanalizácie. Ako je to vo Vašej obci?

Obvykle je to tak, že každý starosta sa snaží niečo vybudovať. Aspoň časť. Aspoň jednu ulicu, jednu vetvu. Či už ide o kanalizáciu alebo o vodu. Voda je samozrejme absolútnou prioritou v 21. storočí. V roku 2005 mala naša obec skolaudovaný vodovod, ktorý dnes prevádzkuje VVS a.s. V roku 2018 a 2019 sme zrealizovali projekt výdajných miest na vodu. Bolo to práve z dôvodu, že niektoré obydlia vybudované v novej časti rómskej osady v obci nemali zdroj vody. Vízia bola, že bude potrebné viac vody, kvôli základným hygienickým štandardom. V obci máme tri verejné studne o ktoré sa neustále staráme. Môj predchodca do toho išiel a zrealizovalo sa to dobre. U ľudí mal tento projekt úspech. Pre upresnenie, v obci máme starú časť rómskej osady aj novú. V tej starej časti bolo 100% ľudí napojených na vodu a to bolo veľmi dôležité. Našim úsilím bolo aj kvôli dynamickejšiemu prírastku obyvateľstva dokončiť v prvom rade vodu, aby bol každý pripojený a mal k nej prístup. 

Aké máte plány v tejto oblasti ďalej? 

Aktívne pracujeme na bezproblémovom prístupe k pitnej vode a na čistení odpadových vôd. Momentálne sa nám napríklad podarila taká vec, že sme boli vybraní do pilotného projektu ako jedna zo šiestich obcí, kde sme práve riešili najpálčivejší problém – voda a kanál. Chýbal nám vodovod pre približne 40 až 50 domov, čo je približne 400 obyvateľov. Obec vykúpila pozemky na ktorých sa budú ťahať inžinierske siete. Máme schválený projekt a už prebieha verejná súťaž na zhotoviteľa. Predpokladám, že tento rok sa to aj postaví. Treba ale myslieť aj na budúcnosť. Plánujeme rozšírenie v územnom pláne, výstavbu bytovky, určite aj individuálna bytová výstavba a vo vízii nasledujúcich piatich rokov je určite aj vodovod a kanalizácia pre ďalších 200-300 ľudí. Už teraz je potrebné riešiť budúce kapacity. 

To je určite správny pohľad. Nie je to ale lacná záležitosť. Každý starosta obce rieši v prvom rade to, z čoho to zafinancovať. Kde ste hľadali zdroje vy?

Naša obec ukázala, že vie niečo postaviť aj za vlastné zdroje. Tie samozrejme ale na všetko nestačia a tak sa snažíme aj o tie externé. Či už to bol IROP, alebo iniciatíva Catching-up Regions, ktorú realizuje Európska komisia v spolupráci so Svetovou bankou. Tá nám pomohla najviac. V podstate ide o pomoc zaostávajúcim regiónom a práve Prešovský samosprávny kraj je pilotným regiónom na Slovensku, ktorému EK poskytuje aj technickú pomoc pri príprave a implementácii akčného plánu pre rast a zamestnanosť. Ono je to tak, že my sa púšťame do všetkého na plné obrátky. Starostovia robia projekty do šuflíkov aby mohli povedať, čo robili štyri roky. Zatiaľ sa nám relatívne darí čistiť šuflíky.

Už ste naznačili, že ste úspešní vo viacerých projektoch, čo teda znamená že sa vám darí “čistiť šuflíky”?

No napríklad sme vytvorili zberný dvor, čo bolo veľmi podstatné pri takom počte obyvateľov a hlavne preto, aby sa naučili triediť odpad. Využívali sme operačný program Ľudské zdroje, vytvorili napríklad rómske hliadky, zabezpečili sme kamerové systémy aj wi-fi zóny. Ďalším projektom sú miestne komunikácie a chodníky, samozrejme aj s vyriešením vodovodu a kanalizácie. Čerešničkou na torte je materská škôlka za 1,5 milióna Eur. Celkový rozpočet alokovaných peňazí je približne 2,4 milióna Eur. Všetko čo mohlo pomôcť našej obci sme sa snažili získať. A musíme brať do úvahy aj to, že sme obec, kde sa každý rok narodí viac detí ako v iných obciach. Čiže naše ciele smerujú ku zvyšovaniu kapacity školy, vybudovaniu jedálne, telocvične, ihrísk a podobne. Keď sme boli na stretnutí na VÚC pozerali sme si vízie, čo chceme a čo je najpodstatnejšie pre našu obec a vybrali sme si 6 väčších projektov, ktoré sa nám podarilo úspešne zaevidovať, zrealizovať a aj schváliť. Spolupracovali sme aj s Agentúrou regionálneho rozvoja PSK. Dúfam, že našu obec obídu všetky korekcie a všetko bude ok.

Spomínali sme vodovod, ale ako je to u vás aj s tou druhou stranou mince, s kanalizáciou?

Máme špecifickú situáciu. VVS a.s. má v správe náš vodovod a my máme v správe obecnú kanalizáciu. Pre obec je to takto najvýhodnejšie a vysvetlím prečo. U nás je hlavným dôvodom ekonomický aspekt. Máme vlastnú čističku odpadových vôd zrealizovanú cez program Čistá Torysa v roku 2005. To bola prvá etapa. Druhú sme vybudovali z vlastných prostriedkov a dotácie. Máme vlastných zamestnancov, ktorí sa o ňu starajú. Ak sa aj vyskytne nejaká porucha, vieme si to vyriešiť vo vlastnej réžii a kapacitne je to postačujúce. Pre nás je to takto lacnejšie. Čo sa týka vodovodu, tu musím veľmi vyzdvihnúť spoluprácu s vodárňami, aj s riaditeľom prešovského závodu, ktorý vie veľmi promptne reagovať a pomohol nám s pripojením 15 domov. Za vodu ľudia platia priamo vodárňam a ide to teda mimo náš dosah. Vedia si vyriešiť aj prípadné nedoplatky, splátkové kalendáre a podobne. Obce, ktoré majú starostu a povedzme dve úradníčky by to ani časovo a s ohľadom na ďalšiu prácu a kompetencie nedokázali zvládnuť. Alebo by sme robili iba to a nikam sa neposunuli v rozvoji obce. Preto je to dobré.

Ste členom Klubu akcionárov VVS a.s.. Keďže spoluprácu s VVS a.s. hodnotíte veľmi kladne, ako vnímate svoje členstvo v klube?

Je to skvelá vec pre každého pokrokového starostu. Neustále potrebujeme prísun informácií. Dostávame veľmi často informačné newslettery o rôznych podujatiach, informácie o tom, čo môžeme robiť s akciami o všetkých možnostiach a to je dôležité. Plus veľmi kvitujem aj nedávny krok so zmenou akcií na listinné, pretože tým tiež ročne ušetríme niekoľko desiatok Eur. Určite by som odporučil všetkým menším obciam, ktoré sa cítia tak trochu na chvoste oproti veľkým mestám, veľkým akcionárom, aby sa pridali a boli súčasťou tejto zdravej protiváhy.